Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Opatrujete seniora, alebo rizikovo chorého človeka, ktorý má príznaky Covid-19 alebo pozitívny niektorý z testov?

SÚBOR
Dátum: 06.11.2020
Autor: Devínska Nová Ves
Počet videní: 14348
Opatrujete seniora, alebo rizikovo chorého človeka, ktorý má príznaky Covid-19 alebo pozitívny niektorý z testov?

Autor: MUDr. Slavomír Šuch

lekár internej JIS a urgentného príjmu, Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená

 

Viete čo s ním robiť a čo si treba všímať?

Musíte k nemu volať lekára? Záchranku? Môžete ho liečiť doma?

V záplave polemík a konfrontácií medzi politikmi a lekármi na tému Covid-19 som nezachytil nikde odporučenia, ktoré by pomohli príbuzným, doma opatrujúcim starých a rizikových rodičov, starých rodičov, čo robiť, ako postupovať tak, aby ich blízki, chorí na Covid-19 neskončili v nemocnici, aby mali čo najlepšiu šancu prekonať toto zákerné ochorenie, ohrozujúce na živote najmä starých a chorých…

Cieľom týchto odporúčaní pre neodbornú verejnosť, starajúcu sa o členov rodiny s niektorým z rizikových stavov alebo v seniorskom veku, je predísť hospitalizácii pacienta chorého na Covid-19 a jeho liečenie v domácom prostredí, zvýšenie šance na nekomplikovaný priebeh ochorenia a zabránenie fatálnemu koncu. Tiež má napomôcť v rozhodovaní sa, kedy volať ku chorému rýchlu zdravotnícku pomoc.

 

Kto sú veľmi rizikoví pacienti:

  1. Vo veku nad 75 rokov, každý rok navyše ich riziko fatálneho konca znásobuje.
  2. Chronické srdcové zlyhávanie, vyžadujúce trvalú odvodňovaciu liečbu, zvlášť, ak pacient už má za sebou epizódu zlyhania srdca s liečbou v nemocnici.
    3. Obézni seniori, aj neseniori s BMI nad 35. Ak máte napr. viac ako 110 kg a výšku menej ako 180 cm, už tam patríte.
  3. Pacienti s demenciou, Alzheimerovou chorobou, neuvedomujúci si svoj stav.
  4. Pacienti trvalo pripútaní na lôžko.
  5. Pacienti s chronickými pľúcnymi ochoreniami ako napríklad astma, bronchitída, sarkoidóza, ktorí už majú zníženú funkciu pľúc.
  6. Cukrovkári s rozvinutými komplikáciami.
  7. Pacienti po cievnych mozgových príhodách s trvalými následkami.
  8. Všetci pacienti s onkologickým aktívnym ochorením v liečbe, alebo na udržiavacej liečbe.
  9. Pacienti s cirhózou pečene v štádiu zlyhávania jej funkcií.
  10. Pacienti po prekonaní pľúcnej embólie, alebo s poruchou zrážania krvi v zmysle zvýšenej zrážanlivosti.
  11. Pacienti s oslabenou imunitou, či pacienti chronicky užívajúci kortikoidy.
  12. Všetci tí, ktorí majú kombináciu už uvedených stavov, alebo jeden z nich v pokročilom štádiu, sú v násobne vyššom riziku ťažkého priebehu.

 

Čo treba pri už potvrdenej infekcii Covid-19 u takéhoto člena rodiny robiť, aby sa zvýšila jeho šanca na nekomplikovaný priebeh ochorenia a na prežitie?

  1. Zabráňme dlhšie trvajúcim vysokým teplotám, ktoré kladú vysoké nároky na už oslabený organizmus. Zabrániť musíme výstupu teploty nad 38 °C, používame novalgin alebo paracetamol v dávkach, kým teplota neklesne, potom pravidelne, ešte pred výstupom nad 38 °C. Preto treba merať teplotu viackrát denne. Ak takémuto rizikovému pacientovi neklesne teplota niekoľko dní pod 38 °C, jeho stav sa môže natoľko zhoršiť, že bude vyžadovať prevoz do nemocnice.
  2. Zabráňme dehydratácii. Vodu alebo tekutiny treba podávať priebežne, po malých množstvách, aktívne ponúkať, podľa stavu aj slamkou, hadičkou, po lyžičkách. Orientujeme sa podľa množstva moča, ak poklesne , pravdepodobne je pacient dehydratovaný – napríklad vážením plienok, alebo močením do bažanta. Pri dehydratácii hrozí vznik embólie, zlyhanie obličiek, vznik delirantného stavu, dezorientácie, poklesu tlaku.
  3. Je vhodné zaobstarať si štipcový oxymeter na meranie sýtenia krvi kyslíkom z prsta. Pri zistení náhleho poklesu okysličenia krvi vieme, že máme volať zdravotnícku pomoc a nevystačíme si s domácou liečbou. Normálna saturácia krvi kyslíkom je nad 94 %,  pod  90 % treba organizmu dodávať kyslík, pričom každé ďalšie percento nadol hovorí o zhoršovaní stavu. Sledovať môžete aj dychovú frekvenciu, mala by byť nižšia ako 20 x za minútu.
  4. Zabrániť musíme nadmernému poklesu tlaku krvi – pri nízkom tlaku, či už pre horúčku, alebo dehydratáciu – nepodávame chronické lieky na tlak, ani na močenie a snažíme sa naopak o zavodnenie.
  5. Sledujeme aj symptómy hlavných chronických ochorení – opuchy, dušnosť, stav vedomia, hodnoty saturácie O2 v krvi, glykémie a množstvo moča – aby sme včas rozpoznali ich zhoršenie následkom koronavírusovej infekcie.

 

Kedy volať RZP/RLP?

- pri zhoršení vedomia,
- viacdňovom pretrvávaní teploty nad 38 °C,
- pri poklese saturácie krvi O2 pod 90 %,

- podstatnom znížení množstva moča a pretrvávajúcej hypotenzii (pokles tlaku krvi) na nízke hodnoty, obvykle pod 100 mmHg systolického tlaku (ten prvý údaj),
- pri výrazných, alebo náhle vzniknutých prejavoch dušnosti u pacienta, ktorý takéto prejavy nemal,
- pri zrýchlení dychovej frekvencie nad 20/min,
- pri kolapse.

Vtedy treba kontaktovať lekára (RZP, RLP, tel. č. 112) a zvážiť intenzívnu liečbu v nemocnici.

 

Aké máme teda možnosti domácej liečby takýchto rizikových členov rodiny?

  1. znižujeme teplotu a bolesť (novalgin, paralen, ibuprofen),
  2. tlmíme kašeľ (stoptussin, guajafenesin, kodeín),
  3. dostatočná a sústavná hydratácia ponúkaním tekutín,
  4. praktického lekára môžete telefonicky požiadať o predpis antibiotík, odporúčajú sa azitromycín, klaritromycín, alebo iné, ktoré vyberie lekár, ktorý aj vystaví elektronický recept,
  5. zaistime podpornú liečbu: vitamín D, selén, zinok, vitamíny B rady, vyššie dávky vitamínu C, koenzým Q 10, qwercetín, imunoglukán, echinacea – všetko voľne dostupné v lekárni, v dávkovaní vám poradí lekárnik. Pomôcť môžu aj antihistaminiká, lieky na alergiu, ktoré možno máte z peľovej sezóny doma v lekárničke.

 

Prajem všetkým chorým ľahký priebeh, mierne príznaky a skoré uzdravenie, všetkým zdravým, aby zostali zdraví naďalej.

P.S.: Aké mám kompetencie na takéto odporúčania?

Pracujem ako internista v ambulancii a internej JIS a ako lekár urgentného príjmu, vrátane starostlivosti o pacientov s Covid-19, vrátane intenzívnej na JIS, až po úroveň pomocnej neinvazívnej ventilácie a liečby multiorgánového zlyhávania pacientov s Covid-19. Od začiatku prvej vlny – od marca tohto roku slúžim v nemocniciach Trstená, Čadca a Martin, približne 15 – 16 služieb mesačne, vzhľadom na zvýšenú potrebu zaistenia služieb na exponovaných oddeleniach pre zvýšenú chorobnosť lekárov či ich nutnosť odchodu do karantény. Nakoniec, sám som nedávno prekonal Covid-19 so stredne ťažkými, našťastie krátko trvajúcimi príznakmi.

MUDr. Slavomír Šuch

Zdroj:  www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=3552370611544175&id=100003138125061

 

Súbory na stiahnutie

Názov Veľkosť Formát Dátum Zoradiť podľa:
Such Veľkosť: 79.8 kB Formát: jpeg Dátum: 6.11.2020

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.