Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Devínska kobyla

V Devínskej Novej Vsi sa nachádza množstvo prírodných a kultúrnych krás, ktoré z nej robia zaujímavé miesto z hľadiska cestovného ruchu. Jedným z najznámejších miest, ktoré sa oplatí navštíviť je Devínska Kobyla s časťou Sandberg s pestrou faunou a flórou.

Je významným územím a to najmä zo zoologického hľadiska. Žije tu niekoľko tisíc druhov živočíchov, z ktorých najvýznamnejšiu  zložku tvorí hmyz. Devínska Kobyla ponúka pestré možnosti trávenia voľného času. Vedie cez ňu niekoľko turistických trás, ktorými sa dá dostať na Devín, Weitov lom, do Dúbravky a Karlovkej vsi.

Na jej vrchole sa nachádza bývalá raketová základňa a v pláne je postavenie vyhliadkovej veže. Betónové silá, bunkre a kasárne stavali v rokoch 1979 až 1983. Išlo o súčasť obrany štátov Varšavskej zmluvy proti letectvu a raketám NATO. Dnes je táto základňa v dezolátnom stave a ľahko prístupná verejnosti. Vedie k nej asfaltová cesta a cez víkend tu okrem fanúšikov airsoftu stretnete aj niekoľko ďalších zvedavcov.

Od Sanbergu po Devín vedie náučný chodník Devínska Kobyla E2. Na 5 informačných tabuliach, venovaných najmä vzácnej prírode, sa dozviete zaujímavosti z bohatej histórie územia, ktorá je tu doložená od mladšej doby kamennej.

Zaujímavé lokalíty Devínskej Kobyly a nivy Moravy:

  • Národná prírodná rezervácia (NPR) Devínska Kobyla
  • Prírodná rezervácia (PR) Štokeravská vápenka
  • Prírodná rezervácia (PR) Fialková dolina
  • Prírodná pamiatka (PP) Devínska lesostep
  • Chránený areál (CHA) Devínske alúvium Moravy

Viac sa dozviete tu

Fauna NPR Devínska Kobyla

Z zoogeografického hľadiska predstavuje Devínska Kobyla významné územie, kde žije niekoľkotisíc druhov živočíchov. Vyznačuje sa najmä bohatým zastúpením teplomilných aj suchomilných druhov ulitníkov, ktorým vápencový podklad a južná poloha vytvárajú vhodné životné podmienky. Nájdeme tu zebrinu teplomilnú (Zebrina detrita), slimáka pásikavého (Cepaea vindobonensis), aj chondrinu skalnú (Chondrina clienta).

      

Najvýznamnejšiu zložku živočíšstva Devínskej Kobyly tvorí hmyz. Zaujímavým druhom z rovnokrídlovcov je kobylka sága (Saga pedo), veľký dravý druh stepí, ktorý dosahuje dĺžku až 7 cm. Zaujímavá je jej biológia rozmnožovania - u nás sa vyskytujú len samičky, ktoré sa rozmnožujú neoplodnenými vajíčkami. Pozoruhodným druhom je modlivka zelená (Mantis religiosa), ktorá napáda aj hmyz taký veľký, ako je sama.

     

Veľmi bohato sú v tejto lokalite zastúpené motýle a chrobáky. Motýľov tu žije vyše 600 druhov. Nápadný je vidlochvost feniklový (Papilio machaon), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), babôčky, perlovce, hnedáčíky a mnohé iné. Z radu chrobákov tu žije vyše 380 druhov, spomedzi ktorých mnohé patria medzi chránené a vzácne - napr. roháč obyčajný (Lucanus cervus), nápadné fúzač veľký (Cerambyx cerdo). Zaujímavým druhom je lajniak skarabeusovitý (Sisyphus schäfferi), spôsobom života podobný africkému skarabeusovi posvätnému, ktorý si vytvára guľôčky z exkrementov zvierat. Samička pred zahrabaním do guľôčky uloží jedno vajíčko, a tým zabezpečí potravu pre vyliahnutú larvu.


      

Zo stavovcov sa na suchých svahoch často mihne vzácna jašterica zelená (Lacerta agilis), v lesoch žije aj náš najväčší had užovka stromová (Elaphe longissima), ktorý dosahuje dĺžku 1,5 až 2 m. Na vlhkejších miestach sú časté užovky, z obojživelníkov skokany, ropucha zelená (Bufo viridis) a mnohé iné. Vtáky sú tu zastúpené bežnými druhmi z okolia Bratislavy: sýkorky, kolibriariky, pinky, stehlíky. Zo vzácnych druhov na skalách hniezdi sokol myšiar (Falco tinnunsulus), v lese myšiak hôrny (Buteo buteo). Za potravou sem zalietajú skaliar pestrý (Monticola saxatilis), z dravcov sokol rároh (Falco cherrug).

            

V menej rušných častiach lesa sa vyskytuje jeleň obyčajný (Cervus elaphus), hojný je srnec hôrny (Capreolus capreolus). Na celom území Devínskej Kobyly je rozšírená sviňa divá (Sus scrofa), z dravcov líška obyčajná (vulpes vulpes) a iné druhy.

      

Flóra NPR Devínska Kobyla

Prírodné hodnoty tohto územia zaujímali vedcov - najmä botanikov už v minulosti. V 16. storočí sa zaoberal skúmaním tunajšej flóry Carol Clusius. Okrem popisu vzácnych rastlinných druhov si všímal aj ich úbytok a upozorňoval na potrebu prísnej ochrany tohto cenného územia.

V oblasti južných a juhozápadných svahov s dostatočne hlbokou pôdou je rozšírená trávnatá step. Prevládajú tu teplomilné druhy tráv, ako napr. kostrava valeská (Festuca valesiaca). Na stráňach svietia na jar zlaté kvety hlaváčika jarného (Adonis vernalis), modré kvety poniklecov (Palsatilla) aj ružový sinokvet mäkký (Jurinea mollis). Všetky spomínané druhy sú zákonom chránené.

      

Na plytké pôdy, ktoré sa druhotne vytvárali eróziou po odlesnení svahov, sa viažu rastliny schopné upevňovať a chrániť pôdu pred splavovaním. Rastie tu chránený druch kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), nízke kry so žltozelenými kvetmi - rešetliak skalný (Rhamnus saxatilis).

      

Chránený kosatec nízky spestruje na jar piesočnaté svahy Pieskovca svojimi žltými, modrými aj bielymi kvetmi. Nájdeme tu aj náš stepný relikt - gypsomilku zväzkovitú (Gypsophila fastigiata).

      

V úžľabinách prevládajú teplomilné kry - chránený drieň (Cornus mas) a višňa mahalabka (Cerasus mahaleb). Vyskytujú sa tu druhy vzácnej čeľade vstavačovitých (Orchideaceae).