Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Turisticky zaujímavé miesta

Devínska Kobyla 

Prírodnou dominantou Devínskej Novej Vsi je bezpochyby masív Devínskej Kobyly. Juhozápadné svahy Devínskej Kobyly boli vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu so štvrtým (skoro najvyšším) stupňom ochrany. Najzaujímavejšou časťou Devínskej Kobyly je pieskový odkryv Sandberg, do ktorého je ale vstup zakázaný. Návštevníkov potešia nádherné výhľady na  Hainburgské kopce, zámok Schloss Hof, sútok Moravy a Dunaja s hradom Devín. Viac

Pieskovec - Sandberg 

Pieskový odkryv Sandberg je unikátny pozostatok treťohorného bádenského mora spred 15 miliónov rokov. Bolo tu nájdených vyše 350 rôznych druhov skamenelín, medzi inými napríklad zuby žralokov, stavce veľrýb, zvyšky chobotnatca, či kosti opíc. K najvzácnejším nálezom patria zuby Dryopiteka. Vstup na  lokalitu je však z  bezpečnostných a  ochranárskych dôvodov zakázaný (nestabilná hornina). Viac

Dendropark pod Devínskou  Kobylou (sídlisko Podhorské)

Náučná prírodná lokalita sa nachádza na  severnom svahu Devínskej Kobyly nad sídliskom Podhorské. Sú tu vysadené pôvodné druhy stromov a  kríkov, ktoré rastú na Devínskej Kobyle, pri každom druhu dreviny je osadená informačná tabuľa. Viac sa dočítate tu

Niva Moravy

V zaplavovanom území okolo rieky Moravy môžeme obdivovať zvyšky pôvodných lužných lesov, mŕtve ramená a  najväčší komplex vlhkých lúk v  strednej Európe. Územie si zachovalo svoj prirodzený ráz najmä vďaka dlhoročnému zákazu vstupu (Železná opona) v  minulosti. Nivou rieky Moravy, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, vedie najdlhší náučný chodník na Slovensku. 

Rybník Mlynská

Rybník na Mlynskej ulici (pri Istrijskej) je obľúbenou zónou na relax.

Devínske jazero

Je chatová osada ležiaca severne od Devínskej Novej Vsi. Rozprestiera sa na v katastri Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica a  Mást. Je najzápadnejším a súčasne najsevernejším bodom Bratislavy. Jej okrajom prechádza cyklistický chodník, vedúci povodím rieky Morava s unikátnou flórou a faunou. Turisti sa môžu občerstviť v miestnom bufete, zakúpiť si čerstvé čučoriedky z miestnej farmy, poprípade si objednať splavovanie rieky Moravy.

 

Slovansko-avarské pohrebisko 

V rokoch 1926 – 1933 odkryl J. Eisner slovansko-avarské pohrebisko z obdobia Samovej ríše. Preskúmaných bolo 883 hrobov, z toho 27 žiarových. Našli sa hroby bohatých jazdcov s výzbrojou, s konskými postrojmi a s vedierkami s kovovými obručami. Pochované ženy boli zdobené náušnicami a záušnicami. Najviac sa našlo hlinených nádob vytáčaných na kruhu, ale i primitívnych, zhotovených bez hrnčiarskeho kruhu.

 

Slovanské hradiská – pozostatky kolových hradieb

Pozostatky slovanského hradiska sa nachádzali na jednom z výbežkov Devínskej Kobyly, smerujúcom k rieke Morave (oproti Hradu Devín). Dole na brehu rieky Moravy sa nachádzalo hradisko „Lom” a vyššie na svahu ležalo druhé hradisko „Na pieskoch”. Hradisko „Na pieskoch” je známe ako jedno z prvých slovanských hradísk a malo podobu ľadviny. Jeho valy mali vtedy výšku do 2 metrov. Najmohutnejší val bol zo strany Devínskej Kobyly a tiahla sa pred ním hlboká priekopa.

 

Bunkre

Bunkre, nachádzajúce sa na území Devínskej Novej Vsi, sa začali stavať v tridsiatych rokoch 20. storočia. Boli postavené ako súčasť plánovanej obrannej línie postavenej na hranici medzi Rakúskom a Československom. V roku 1938 bolo na území Československa vybudovaných spolu 5832 takýchto bunkrov, pričom cena jedného bunkru v tom čase bola 60 tis. Kčs. Československá armáda však bunkre nikdy nepoužila, lebo vojna sa už vtedy viedla pohyblivým systémom za pomoci tankov.  Dodnes ich zostalo zachovaných celkovo jedenásť. 

 

Drevený most z 18. storočia

Stál na mieste, kadiaľ dnes vedie Cyklomost slobody. Pôvodný drevený most nechal postaviť Přemysl Otakar II. Najpresnejšie údaje o jeho prestavbe a výstavbe sú z roku 1771. Most bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený. V roku 1866 bol zničený v Prusko-Rakúskej vojne, ustupujúcou rakúskou armádou. Nasledovala jeho rekonštrukcia, ktorá bola dokončená v roku 1868. Definitívne zničený bol až v 2. svetovej vojne. Nad miestom, kde pôvodne stál drevený most, vedie dnes jedna z najznámejších atrakcií Bratislavy – Cyklomost slobody, ktorý spája Devínsku Novú Ves so zámkom Schloss Hof.

 

Marchegské mosty

Marcheggské mosty tvorí sústava piatich premostení železnice nad riekou Morava. Sú súčasťou pôvodnej železničnej sústavy mostov vedúcich cez územie Devínskej Novej Vsi, z ktorých päť  je priamo prepojených s Marcheggom. Preto aj nesú názov Marcheggské mosty. Postavené boli v roku 1848 a bola po nich daná do prevádzky železnica Viedeň – Bratislava.  Mohutné tehlové oblúky pôsobia ešte aj v dnešnej dobe monumentálne a Marcheggské mosty patria dodnes k najkrajším slovenským mostom.

 

Cyklomost slobody

Cyklomost Slobody je most vedúci ponad rieku Morava. Spája jej slovenský a rakúsky breh a vytvára tak prepojenie už existujúcich cyklotrás. Most vznikol na trase pôvodného mosta vybudovaného z roku 1771 za čias vlády Márie Terézie. Bol otvorený  22. septembra 2012.

Múzeá v okolí

Šrot park

Historické budovy

Náučné chodníky a cyklotrasy