Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Historické objekty

Kostol Ducha Svätého 

Kamenný renesančný kostol, pôvodne so šindľovou strechou a  dreveným chórom, bol postavený v  čase chorvátskej kolonizácie okolo roku 1580. V roku 1963 bol kostol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s krstiteľnicou. Toto patrocínium bolo základom pre vytvorenie obecného erbu. 

Vila Košťálová – Brixov dom (Novoveská 17)

Vilu z prelomu 19. a 20. storočia postavil Jozef Zavadil, ktorý bol rakúskym ministrom pôšt a svoj dôchodkový vek trávil v Devínskej Novej Vsi. Bol zberateľom skamenelín a archeologických predmetov a v roku 1926 objaviteľom najväčšieho slovansko-avarského pohrebiska v strednej Európe. Vila do roku 2001 chátrala. Dnes slúži ako sídlo starostu a obradná sieň. V minulosti bol jej súčasťou aj veľkolepý platanový park, ktorý bol na prelome 50. a 60. rokov zničený pre stavbu prvej materskej školy v obci, v ktorej sa toho času nachádza budova Miestneho úradu.

Mýtnica - budova bývalej radnice (Istrijská 49)

Klasicistická, pôvodne prízemná budova bola postavená okolo roku 1771. Miestni obyvatelia ju poznajú pod názvom Mýtnica. Išlo o „tridsiatkovú“ stanicu, ktorá slúžila ako colný úrad medzi Uhorskom a Rakúskom, kde vyberali z prevážaného tovaru poplatok v naturáliách takzvaný „tridsiatok". Neskôr budova slúžila ako obytný dom, žandárska stanica, obchod so zmiešaným tovarom, klub mládeže, miestna knižnica a miestny úrad. Dnes v budove sídli mestskou časťou zriadené Ekocentrum a Turistická informačná kancelária Bratislava-Devínska Nová Ves.

Stavba Obecnej ľudovej školy (Charkovská 1) 

Škola bola postavená v roku 1926, keď kapacitou nepostačovala pôvodná škola v obci. Architektom projektu bol významný slovenský architekt Michal Milan Harminc. Spočiatku bola otvorená ako Obecná škola Masarykova.  V roku 1941 sa vplyvom spoločenských udalostí premenovala na Rímskokatolícku ľudovú školu. Od roku 2020 sa do opustenej budovy presťahovalo aj so svojou bohatou expozíciou Múzeum školstva a pedagogiky.

Najstarší sedliacky dom

Je príkladom prvých stavieb ľudových domov, ktoré pochádzajú z 18. storočia. Prvý stavebný materiál, ktorý sa používal pri stavbe, bolo drevo, murované boli iba komíny. Typický sedliacky dom pozostával z obytnej časti, kuchyne, komory, maštalí, stajní, chlievov a stodôl. Nachádza sa na Nám. 6. apríla. 

Tradičná slovenská krčma z minulého storočia - Hostinec U Michala

Budova bola postavená začiatkom 20. storočia a prebudovaná po 2. svetovej vojne, keď priestory boli rozšírené o prístavby z východnej strany a do dvora. V tejto budove bolo pôvodne potravinové družstvo s vlastným obchodom. Dnes sa v nej nachádza pohostinstvo, ktoré svojím zariadením a prístupom ku gastronómií predstavuje skanzen klasickej slovenskej krčmy z minulého storočia. Pristavaná časť s vchodom z Hradištnej je kultúrnym centrom.  

Marcheggské mosty 

Marcheggské mosty tvorí sústava piatich premostení železnice nad riekou Morava. Sú súčasťou pôvodnej železničnej sústavy mostov vedúcich cez územie Devínskej Novej Vsi, z ktorých päť  je priamo prepojených s Marcheggom. Preto aj nesú názov Marcheggské mosty. Postavené boli v roku 1848 a bola po nich daná do prevádzky železnica Viedeň – Bratislava.  Mohutné tehlové oblúky pôsobia ešte aj v dnešnej dobe monumentálne a Marcheggské mosty patria dodnes k najkrajším slovenským mostom.

Drevený most z 18. storočia 

Stál na mieste, kadiaľ dnes vedie Cyklomost slobody. Pôvodný drevený most nechal postaviť Přemysl Otakar II. Najpresnejšie údaje o jeho prestavbe a výstavbe sú z roku 1771. Most bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený. V roku 1866 bol zničený v Prusko-Rakúskej vojne ustupujúcou rakúskou armádou. Nasledovala jeho rekonštrukcia, ktorá bola dokončená v roku 1868. Definitívne zničený bol až v 2. svetovej vojne. Nad miestom, kde pôvodne stál drevený most, vedie dnes jedna z najznámejších atrakcií Bratislavy – Cyklomost. slobody, ktorý spája Devínsku Novú Ves so zámkom Schloss Hof. 

Bunkre 

Bunkre, nachádzajúce sa na území Devínskej Novej Vsi, sa začali stavať v tridsiatych rokoch 20. storočia. Boli postavené ako súčasť plánovanej obrannej línie postavenej na hranici medzi Rakúskom a Československom. V roku 1938 bolo na území Československa vybudovaných spolu 5832 takýchto bunkrov, pričom cena jedného bunkru v tom čase bola 60 tis. Kčs. Československá armáda však bunkre nikdy nepoužila, lebo vojna sa už vtedy viedla pohyblivým systémom za pomoci tankov.  Dodnes ich zostalo zachovaných celkovo jedenásť.