Devínska Nová Ves
Váš nákup môžete dokončiť na tomto mieste. Doručenie kuriérom za 2,99 € do 10 dní.
Výprázdniť košík

Významní panovníci a rody

Devínske panstvo, pod ktoré spadalo aj územie dnešnej Devínskej Novej Vsi, nemalo počas svojej existencie veľa zemepánov. V 16. storočí patrilo Báthoryovcom, ktorých rod vymrel po meči v roku 1605. Dcéra ich kastelána – Michala Bája, ktorý Devínske panstvo zveľadil, si za muža zobrala Jána Kegleviča a ten mu vládol tvrdou rukou od roku 1605. Po ňom sa na chvíľu stal zemepánom Gabriel Bethlen (1626), od ktorého v roku 1643 prevzali panstvo Pálffyovci . Tí ho vlastnili až do konca 2. svetovej vojny. 

Báthoryovci

Báthoryovci vlastnili Devínske panstvo v rokoch 1527 – 1605. Išlo o významný uhorský rod, ktorý patril k starej uhorskej šľachte a historicky ho vieme doložiť od roku 1250. Svoj význam v strednej Európe rod dosiahol na konci 16. a začiatkom 17. storočia. Na Slovensku je najznámejšou osobnosťou Báthoryovského rodu  „krvavá grófka“ Alžbeta z Čachtického hradu, ktorá bola v rokoch 1610 obvinená a väznená za viaceré vraždy mladých dievčat. Jej prastrýko pomohol Ferdinandovi I. v r. 1526 získať uhorskú korunu a ten mu za to venoval devínske panstvo.

Michal Báj

Báthoryovci nemali pre vysoké funkcie čas rozvíjať a starať sa o Devínske panstvo. Zveľadil ho však ich kastelán Michal Báj. Preto mu v roku 1584 umožnil vtedajší panovník Rudolf  II. postaviť si v Devínskej Novej Vsi kaštieľ a daroval mu aj dedinu Dúbravka. 

Ján Keglevič + foto

Dcéra Michala Bája Zuzana si za muža vzala Jána Kegleviča. Ten sa následne po smrti svokra stal majiteľom Devínskeho hradu. Nepatril však k obľúbeným vladárom. Zavádzal nové poplatky pre svojich poddaných, zaberal im úrodu z ich polí a viníc, zvyšoval poddanské ťarchy, neuznával výsady a zaužívané práva. Nespokojnosť poddaných bola tak veľká, že sa proti Keglevičovi v roku 1616 vzbúrili. 

Gabriel Bethlen + foto

Na krátky čas sa Devínskeho hradu (ako aj Bratislavského) zmocnil Gabriel Bethlen, ktorý v roku 1619 ako vodca protihabsburského povstania dobyl Bratislavu a na uhorskom sneme bol zvolený za kráľa. Cisárske vojská sa pokúšali znova získať Bratislavský hrad i mesto, ale podarilo sa im to až 7. mája 1621.

Pálffyovci + foto

Pôvodne zemiansky rod získal Mikulášom II. Pálffym (1552 –

–1600) grófsky titul za významné zásluhy v tureckých vojnách. Koncom 19. storočia dve rodové vetvy získali právo užívať titul "knieža". Podpore Habsburgovcov zostal rod verný až do zániku monarchie. Prvým majiteľom panstva Devín bol od roku 1643 Pavol IV., ktorý bol uhorským palatínom.

Facebook

Odber noviniek

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaný o aktuálnych novinkách raz za týždeň mailom.