Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Národná prírodná rezervácia - Devínska Kobyla

História

Devínska Kobyla patrí vďaka svojej výhodnej geografickej polohe a dobrým klimatickým podmienkam k najdlhšie osídleným lokalitám na Slovensku. Už v období 5000 rokov pred n.l. si tu neolitickí roľníci stavali svoje prvé sídla. Cez toto strategické územie viedla v dobe bronzovej (900 r. pred n.l.) obchodná Jantárová cesta, neskôr sa tu usadili Kelti (4. stor. pred n.l.), ktorí začali klčovať lesy, a po nich ovládli územie v 1. stor. n.l. Rimania a založili na juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly vinice.

V 9. storočí n.l., t.j. v období Veľkomoravskej ríše, bol Sandberg spoločne s Devínom súčasťou pevnosti kniežaťa Rastislava a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom. Toto územie bolo taktiež svedkom mnohých významných historických udalostí, ako napr. vznik Uhorska, turecké vpády, nemecká a chorvátska kolonizácia a tiež napoleonske vojny.


Geológia a paleontológia Devínskej Kobyly

Masív Devínskej Kobyly, ktorý spolu s rakúskymi Hundheimskými pokcami tvorí západný výbežok karpatského oblúka nazývajú geológovia aj "klenotnicou romanitosti geologických javov". Približne pred 300 miliónmi rokov bolo toto územie súčasťou prakontinentu Pangea, čoho dôkazom sú náleziská žuly vo Veľkom žulovom lome pri Devíne a kryštalické bridlice v okolí Dúbravky.

V nasledujúcich obdobiach bolo toto územie niekoľkokrát zaplavené morom, v ktorom sa tvorili vápence a dolomity (Devínska hradná skala, Weitov lom, Štokeravská vápenka, Sandberg). Podobu Devínskej Kobyly formovala erózia, intenzívny odnos hornín a vrásnenia. Teplé Bádenské more, ktoré sa nachádzalo na tomto území pred 14 - 16 mil. rokmi, modelovalo významnú lokalitu skamenelín na Devínskej Kobyle - Sandberg. Skalnaté vápencové pobrežie sa vtedy tešilo bohatej druhovej rozmanitosti morských aj suchozemských organizmov, čoho dôkazom je vyše 350 druhov fosílnych nálezov (zvyšky rias, ježoviek, tuleňov, opíc i nosorožcov, žraločie zuby).

Nemalou mierou sa na formovaní Devínskej Kobyly podieľajú rieky Morava a Dunaj. Ich korytá sa postupne premiestňovali a približne pred 600 tis. rokmi vznikol ich sútok týchto riek v oblasti dnešnej Devínskej Novej Vsi. Geologickými zmenami sa pod Devínsku hradnú skalu presunul asi pred 130 tis. rokmi.

Za chránenú krajinnú oblasť 4. stupňa ochrany bola vyhlásená v roku 1964. Rozprestiera s na území 1 011 157 m2

Predmet ochrany: Ochrana prírod. komplexu najjužnejšieho výbežku Malých Karpát s mimoriadnymi botanickými, zool., geol. a paleontolog. hodnotami, význač. xerotermnými spoločenstvami s bohatým zastúpením chrán. a ohrozených druhov a s význ. paleontol. lokalitou Sandberg.

Katastrálne územie: Devín, Devínska Nová Ves

Príslušnosť k VCHÚ: CHKO Malé Karpaty

Mapový list Základnej mapy SR 1:50 000: Devínska Nová Ves 44-21, Bratislava - sever 44-22


 

Súbory na stiahnutie

Názov Veľkosť Formát Dátum Zoradiť podľa:
mapa_Kobyla_naA4 Veľkosť: 6.43 MB Formát: pdf Dátum: 27.5.2020