Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Rádioelektronika – moja osudová filozofia

Dátum: 27.02.2020
Počet videní: 1687
Rádioelektronika – moja osudová filozofia

Predstavujeme významné osobnosti našej mestskej časti – prof. Ing. Ivan Frollo, DrSc.

Pán profesor, takmer celý svoj život ste zasvätili vedeckej práci na Ústave merania SAV a pedagogickej práci na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Akú motiváciu mal kedysi chlapec z Prešova, aby po skončení vysokoškolského štúdia rádioelektroniky hľadel k najvyšším métam vedeckého a pedagogického Olympu? A prečo ste sa zamerali práve na meraciu techniku a meracie metódy?

Ako gymnazista som chcel byť najprv architektom. Môj otec – bývali sme v Košiciach – mal známeho architekta. Často sme ho navštevovali. Jeho grafické návrhy ma zaujali. Ale na gymnáziu som chodil do chemického krúžku a bavilo ma robiť rôzne chemické experimenty. Mal som však kamaráta, ktorý ma raz pozval domov a ukázal mi rádio, ktoré skonštruoval. Veľmi ma to zaujalo a povedal som si, že elektronika je moja budúcnosť. Začal som chodiť do fyzikálneho krúžku, kde som sa zúčastňoval na elektrotechnických experimentoch. Po skončení gymnázia v Košiciach som začal študovať na Elektrotechnickej fakulte v Bratislave a ukončil som špecializáciu rádioelektronika.

Začal som pracovať ako vývojový pracovník v Tesle Elektroakustika, bola to zaujímavá práca v oblasti elektroniky. Po roku som však využil informáciu o ašpirantskom štúdiu v Slovenskej akadémii vied. Bol som prijatý na vtedajší Ústav merania SAV, kde som v roku 1967 obhájil titul kandidáta vied. Názov dizertačnej práce znel: „Návrh  fotoelektrickej meracej metódy  na  sledovanie  hviezd  pri  určovaní  času“. Výsledky tejto práce vzbudili ohlas doma i v zahraničí. V roku 1992 som obhájil doktorskú dizertačnú prácu na tému „Meracie metódy a systémy pre lekársky výskum“. V r. 1993 som sa habilitoval za docenta v odbore Meracia technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. V roku 1995 som bol na tej istej fakulte menovaný za vysokoškolského profesora v odbore Merania technika.

V Ústave teórie merania SAV (terajší názov: Ústav merania SAV) som bol vedúcim výskumnej skupiny pre biologické merania a konštrukciu elektronických meracích prístrojov pre biológiu a fyziológiu. V spolupráci s akademikom Karolom Šiškom a Ústavom experimentálnej chirurgie SAV som sa v rokoch 1969 – 1978 venoval výskumu a vývoju prístrojov pre mimotelový a podporný krvný obeh a pre intraaortálnu kontrapulzáciu. V spolupráci s primárom prof. MUDr. Jozefom Labusom a Ústavom respiračných chorôb v Novom Smokovci som vyvinul celý rad originálnych prístrojov pre respirológiu. S prof. MUDr. Ladislavom Šoltésom a II. Detskou klinikou v Bratislave som sa venoval výskumu a vývoju neinvazívnych metód merania tlaku krvi u detí najmladšej vekovej skupiny.

Absolvoval  som početné  zahraničné  pobyty v USA, Rusku, Nemecku, Švédsku, Francúzsku, Japonsku, Austrálii, Hong-Kongu, Fínsku, Brazílii a Kanade. Najvýznamnejší bol pobyt na University of California v Berkeley (1977-1978), kde som sa venoval problematike mikropočítačovej techniky a tiež experimentom na báze magnetickej rezonancie. Na základe získaných skúseností, po návrate z USA, som inicioval výskum v oblasti NMR zobrazovania na Ústave merania SAV, ktorý sa tak zaradil medzi niekoľko priekopníckych európskych pracovísk v tejto problematike. V tejto oblasti pracujem dodnes.

V minulosti bolo u nás bežnou praxou vo vedeckej oblasti, že kto chcel dosiahnuť unikátne výsledky, musel byť nesmierne húževnatý. Veda sa v porovnaní so zahraničím robila často takpovediac iba „na kolene“. Chýbalo najmä kvalitné prístrojové vybavenie. Bolo pre Vás inšpiráciou na výskum a vývoj naliehanie vedcov – priateľov z iných vedných odborov, ktorí Vás vyzývali, aby ste im pomohli robiť vedu na vyššej úrovni?

Je to pravda, v minulosti skutočne chýbalo vedecké vybavenie na výskum, prístroje, laboratória. Všetko sme si museli robiť „na kolene“. Mal som k tomu však veľmi dobrý vzťah a ako elektronik dobré vedomosti a skúsenosti na konštrukciu elektronických meracích prístrojov. Spolupracoval som, na výzvy nášho ústavu, s lekárskymi pracoviskami a so svojimi kolegami (bol som už v pozícii vedúceho oddelenia) sme vinuli rad prístrojov, ktoré našli uplatnenie v technickej, výrobnej praxi, ale hlavne v medicínskom výskume. Počet realizovaných prístrojov prekročil hranicu 40, počet mojich patentov je 22.

Vo svojom odbore patríte k špičkovým vedcom. Písali sa 80. roky minulého storočia a Vy ste už vyvíjali elektronické meracie prístroje na báze mikropočítačovej techniky. Vtedy to nebola samozrejmosť ani vo vyspelých krajinách. Potom ste prešli aj na riešenie problémov v oblasti tomografických metód a systémov na báze nukleárnej magnetickej rezonancie, čo bola v tom období skutočná technická revolúcia pre medicínske a biologické vedy. Predpokladám, že Vás v tejto oblasti vnútorne poháňala nielen idea technického rastu, ale videli ste, že Vaše výsledky práce boli veľmi tesne prepojené s benefitmi pre diagnostiku pacientov.

Po návrate z USA v r. 1978, kde som študoval aj mikropočítačovú technik, som túto problematiku aktivoval aj na našom ústave. Skonštruovali sme rad prístrojov na báze mikropočítačov, napr. prístroj na meranie reflexu Achillovej šľachy, mikropočítačom riadený generátor pre NMR experimenty, mikropočítač na meracie účely, atď.

Môj vedecký záujem je po r. 1980 prednostne zameraný na tomografiu na princípe nukleárnej magnetickej rezonancie (NMR) pre medicínske a fyzikálne aplikácie. Bol to vôbec prvý výskum v tejto oblasti na Slovensku. Na tomto prvom tomografe, ktorý bol v r. 1982 pod mojim vedením postavený ako prvý v Československu, a potom na celotelovom NMR tomografe skonštruovanom v r. 1992, bola vychovaná celá generácia doktorandov, expertov na NMR, z ktorých mnohí sa úspešne presadili aj v zahraničí.

V rámci základného výskumu sa venujem v súčasnosti výskumu metód NMR na zobrazenie nanoštruktúr, ktoré možno využiť v biomedicínskych aplikáciách, ale aj v materiálovom a chemickom inžinierstve, alebo pri ochrane cenín a dokumentov. Zaujímavé konkrétne výsledky výskumu z oblasti fyziky materiálov sú: zviditeľnenie magnetického poľa, výskum nanočastíc, detegovanie usporiadania dát na magnetických nosičoch, zviditeľnenie skrytých znakov na dokumentoch, magnetických kartách a tiež magnetických znakov mincí a bankoviek. Zaujímavý výsledok, nedávno publikovaný, sa týka výskumu vizualizácie dynamiky toku iónov pomocou rýchlej metódy na báze magnetickej rezonancie, tzv.  Brownov pohyb – ustavičný neusporiadaný pohyb častíc v kvapaline.

Tu sa dostávame k Vášmu životnému heslu zanieteného vedca a pedagóga: „There is no science without measurement“, čiže „Neexistuje veda bez merania“. Skutočne, čo sa nedá v akomkoľvek vedeckom odbore presne zmerať a zopakovať, nemôže sa zapísať do análov vedeckého pokroku ľudstva. Meracej technike ste aj preto zasvätili svoj život. Ale čo Vás inšpirovalo, aby ste založili medzinárodný časopis „Measurement Science Review“? Veď o karentované vedecké periodiká o vede merania nebola núdza. A ako ste s týmto časopisom obstáli na trhu vedeckých informácií?

Omnia in mensura et numero et pondere disposuisti je známa latinská fráza z knihy “Solomon’s Book of Wisdom”, datovaná do polovice prvého storočia pred naším letopočtom, čo znamená, že všetky veci boli prezentované v meraní, počte a hmotnosti. Prirodzene, múdrosť sa objavuje vo vzťahu k človeku. Šalamúnova múdrosť je chápaná ako dokonalosť poznania spravodlivých a dar od Boha, ktorý sa prejavuje v akcii. V dôsledku toho prirodzená a zrejmá hypotéza je, že veda o meraní je veda vied. V skutočnosti je to základ všetkých experimentálnych a teoretických výskumných činností. Každý merací proces predpokladá predmet merania.

Niektoré vedecké disciplíny, ako je kvantová fyzika, sú stále nepochopiteľné napriek zložitým matematickým interpretáciám. Žiadny jav nie je skutočným javom, pokiaľ nie je pozorovateľný v priestore a čase, to znamená, pokiaľ nie je predmetom merania. Veda o meraní je nenahraditeľnou zložkou vo všetkých vedeckých odboroch. Matematické základy a interpretácia vedy o meraní boli akceptované a ďalej vyvinuté vo väčšine vedeckých odborov, vrátane fyziky, kozmológie, geológie, životného prostredia, kvantovej mechaniky, štatistiky a metrológie.

V tomto roku medzinárodný karentovaný časopis  MEASUREMENT SCIENCE REVIEW oslavuje svoje 20. výročie. Medzinárodná redakčná rada pod vedením nášho ústavu, v rámci tejto osobitnej udalosti, chce zdôrazniť dôležitosť vedy o meraní a vyjadriť našu vieru, že časopis bude aj naďalej vynikajúcim miestom pre výmenu jasných myšlienok v tejto vedeckej oblasti. O publikovanie v tomto časopise je veľký záujem autorov z celého sveta.  Pre záujemcov uvádzam webovú adresu: www.measurement.sk.

Pán profesor, v novembri 2019 ste prevzali z rúk ministerky školstvavedy, výskumu a športu SR Martiny Lubyovej Cenu za vedu a techniku 2019 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky pri rozvoji vedného odboru Meracia technika. Od 1. januára ste sa stali čestným doživotným členom medzinárodného Inštitútu elektrických a elektronických inžinierov (IEEE) so sídlom v USA. Vo februári t. r. Vás zasa ocenila Žilinská univerzita Pamätnou medailou pri príležitosti 20. výročia medicínskeho bioinžinierstva. A to spomínam iba posledné vyznamenania. Počas života ste ich dostali neúrekom. Sú tieto vyznačenia vo Vašich očiach dostatočným zadosťučinením za Vašu celoživotnú námahu a odriekanie na vedeckom poli?

Každá práca, ktorá má význam pre iných, pre spoločnosť, je dôležitá a pokiaľ si to spoločnosť všimne a povie ľudské „ďakujem“, človeka to poteší. Vedecká práca je nesmierne zložitá, náročná na čas a energiu. Vedecká práca, základný, či aplikovaný výskum, vyžaduje predovšetkým neustále tvorivé myslenie a priestor, počas celého dňa, i v noci, a tiež slobodu uplatnenia a realizácie nových myšlienok. Princíp nového nápadu, novej myšlienky je spochybniť existujúci fyzikálny princíp, nájsť v ňom rezervy a snažiť sa vytvoriť metodiku, ktorá tento princíp vylepší, doplní alebo dokonca zmení.

Dôležitým faktorom sú však podmienky výskumu. Ponavštevoval som desiatky univerzít a ústavov vo svete, videl som moderné vybavenia laboratórií, komunikoval som so zahraničnými vedeckými pracovníkmi i s nominantmi na Nobelovu cenu. Videl som nesmierne aktivity študentov pri prednáškach v rámci výučby i v oblasti vedeckých experimentov, na ktorých študenti (aj v sobotu, aj v nedeľu, aj v noci) v laboratóriách pracovali. Žiaľ, v našich podmienkach pre výskum, uplatnenie a realizáciu nových myšlienok, nie sú vždy ideálne podmienky. Príčiny sú známe: nedostatok financií, zastarané vybavenie laboratórií, zložitá administratíva a nedostatočná motivácia pre mladých, ktorých vedecká práca síce priťahuje, ale radšej hľadajú svoju vedeckú kariéru na zahraničných pracoviskách.

Na záver rozhovoru odbočíme trošku od vedy. Aké miesto má vo Vašom živote relax? Zostáva Vám čas aj na nejaké „nevedecké“ záľuby?

Vedecká práca je mimoriadne náročná, zložitá a často trvá veľmi dlho. Potešenie z očakávaných dobrých výsledkov je časovo veľmi vzdialené. Hovorí sa, že keď sa vedecký výsledok dosiahne v krátkom čase, je to buď zázrak alebo omyl. Po náročnej práci človek potrebuje relax a keď sa to podarí, je to okamžitý výsledok. Ja to dosahujem predovšetkým pohybom – turistika, každodenná jazda na bicykli, aktívna práca v záhrade (záhradka Na Kaštieli), to človeka poteší.

Na relaxáciu mozgových závitov mi slúži hudba, nielen počúvaná z rozhlasových staníc, ale predovšetkým aktívna hra na hudobných nástrojoch. Každý večer pred spánkom si zahrám na husliach alebo na klavíri (manželka počúva a potom mi zatlieska), hrám predovšetkým pekné skladby klasické, ale aj jazzové. Tento aspekt aktívne relaxuje mozog, utlmí problémy a aktivuje pokojný spánok. Týmto chcem poďakovať aj mojej manželke za to, že celý život tolerovala moje vedecké aktivity. Svojím prístupom v rámci rodinného života významne prispela k dosiahnutiu mojich celoživotných úspechov. 

Pán profesor, ďakujeme za Váš rozhovor a želáme Vám dobré zdravie do Vašich ďalších dní.

Zhovárala sa Eva Čikelová

-------

Poznámka p. profesora:

Žijem v Devínskej Novej Vsi so svojou rodinou od roku 1968. Musím konštatovať, že je to skutočne najatraktívnejšia časť veľkej Bratislavy.  Krásna príroda, čistý vzduch, dobrí ľudia....