Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Navždy nás opustil spisovateľ Juraj Šebo

Dátum: 01.02.2021
Autor: Devínska Nová Ves
Počet videní: 3362
Navždy nás opustil  spisovateľ Juraj Šebo

V nedeľu 31. januára 2021 zomrel pomerne nečakane vo veku 77 rokov

V nedeľu 31. januára 2021 zarmútila verejnosť  smutná správa o úmrtí publicistu a spisovateľa Juraja Šeba. Zomrel pomerne nečakane vo veku 77 rokov, keď podľa slov jeho známych bol uprostred príprav a písania svojej ďalšej knižnej publikácie...

S písaním knižiek začal až v dôchodkovom veku a hneď v tej prvej, ktorá sa volala Zlaté šesťdesiate, vzdal poctu životu v Bratislave v časoch svojej mladosti. A keď sa jej predalo 10-tisíc kusov, tak ho to naštartovalo a nadšene sa pustil aj do mapovania ďalších dekád história nášho hlavného mesta. Napokon sa zrodila pozoruhodná séria kníh, ktorým dal názvy: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Okrem toho je autorom aj publikácií ako sú napríklad Tehelné pole - chrám futbalu, Bratislavské korzo, Legenda V-klub alebo knihy História – osobnosti – spomienky či Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989. 

Spisovateľ Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave do maloburžoáznej rodiny. Starí rodičia sa zoznámili v Chicagu v USA, kam odišli za zárobkom. Starý otec bol po návrate členom Hlinkovej strany v Žiline. Stará mama mala vlastný krajčírsky salón. Ako rodená Židovka sa musela počas II. svetovej vojny skrývať. Druhý starý otec vlastnil krčmu v Trnávke. Otec pamätníka bol zubný technik v Bratislave s vlastnou ordináciou, matka domáca pani. Matka s otcom počas 2. svetovej vojny skrývali v byte sedemčlennú židovskú rodinu. Jurajov birmovný otec Arnošt Rosin bol v roku 1942 deportovaný do Osvienčimu, odkiaľ sa mu podarilo ujsť. Otcovi v roku 1948 skonfiškovali stroje a nastúpil do štátneho podniku. V roku 1950 bol otec pamätníka ako politický väzeň odsúdený na šesť rokov nútených prác.

Juraj Šebo mal problém ísť študovať. Nakoniec ho prijali na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole na Makarenkovej ulici a neskôr pokračoval na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Počas vysokej pôsobil päť rokov ako spevák bigbítových kapiel. V roku 1968 sa oženil, má dve deti. 28. augusta 1968 mal práve promóciu, keď vpadli do ČSSR vojská Varšavskej zmluvy. Po ukončení štúdií nastúpil na Západoslovenské riaditeľstvo spojov v Bratislave, kde pôsobil tridsať rokov. V rokoch 1983 a 1987 bol vo Fínsku na pretekoch v behu na lyžiach. Po stretnutí s emigrantami už cestovnú doložku nedostal. V roku 1992 bola jeho matka Oľga Šebová vyznamenaná a zapísaná na Múr cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme. V roku 1999 išiel na rok do Kosova budovať poštovú sieť. Rozviedol sa a v roku 2000 sa druhýkrát oženil. V roku 2003 skončil ako krajský riaditeľ pošty a vrátil sa na tri mesiace do Kosova. V rokoch 2005 – 2006 sa stal prezidentom zásielkovej obchodnej služby. Na dôchodku začal písať knihy a celkovo ich má na svojom konte vyše 20.

zdroj: Bratislavské noviny.sk

Občianske združenie Devínska Inak udelilo ocenenie Srdce pre Devínsku spisovateľovi Jurajovi Šebovi. Cenu za mimoriadny prínos pre šírenie dobrého mena Devínskej Novej Vsi mu 17. 10. 2018 odovzdali Rastislav Tešovič a Lenka Hlaváčová.

zdroj: Devínska inak

sebo_juraj_cpeter_prochazka

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.