Devínska Nová Ves
Dokončite nákup. Doprava je zdarma a doručenie do 10 dní.
Výprázdniť košík
V košíku máte v cene

Reportáž zo sviatočného 17. novembra 2019 v Devínskej Novej Vsi

Reportáž zo sviatočného 17. novembra 2019 v Devínskej Novej Vsi
Cyklomost slobody oslavuje s nami

 

Máme pekný, slnečný, hoci trošku veterný deň, 17. november 2019. Oslavujeme významné okrúhle 30. výročie Nežnej revolúcie. V rámci Festivalu slobody, ktorý organizuje Ústav pamäti národa v úzkej súčinnosti s Bratislavským samosprávnym krajom a s našou mestskou časťou DNV, o 10.00 h začína program Deň zatvorených hraníc.

 

Cyklomost slobody oslavuje s nami

 

Naša redakcia oslovuje prvých návštevníkov, ktorí sa blížia k Cyklomostu slobody. Mladá mamička vysvetľuje svojmu asi päťročnému synovi, ako ľudia nemohli hocikedy ísť do zahraničia, napr. do Rakúska.

Predstavuje sa nám ako Eva Matejov so svojím malým synom Samkom, pochádzajú z MČ Lamač:

R.: Pani Matejov, čo vás inšpirovalo, aby ste prišli dnes z Lamača k nám do Devínskej Novej Vsi?

Pani Matejov: Chcem sa pozrieť, ako to asi kedysi vyzeralo na hraniciach. Viem o tom viac z rozprávania svojich rodičov, ako osobne, bola som vtedy dieťa. Rodičia boli v minulom režime prenasledovaní. Ale po revolúcii sa veľa angažovali a boli aj politicky aktívni.

R.: Samko, ty už rozumieš tomu, čo kedysi znamenali hranice medzi Slovenskom a Rakúskom?

Samko: Áno, vojaci strážili hranicu a dovolili prejsť len tomu, komu chceli. To bolo zlé.

Onedlho Samko hrdo drží v ruke opečiatkované tlačivá „Colné a devízové prehlásenie“ a symbolickú „Turistickú výjazdovú doložku“. Pre neho a celú generáciu dnešných detí je to už len historický kus papierika. Našťastie. O tom je aj dnešná oslava sviatku 17. novembra. Samko s mamičkou prechádza cez simulované hraničné zábrany so starým československým znakom na Cyklomost smerom do Rakúska a teší sa na dnešný výlet.

 

Stretáme ďalšiu rodinku, Elena a jej manžel Imran Syed s malinkou dcérkou, ktorá s nimi húževnato drobčí, aby nezaostala. Taktiež sú z Lamača. Sú zvedaví na dnešný program, ako je pripravená zatvorená hranica. Našťastie, o zatvorených hraniciach vedia tiež iba z rozprávania.

Začína pekná mela. Ľudia sa tlačia okolo stolíka, kde dostanú spomienkové dokumenty. „Colníci“ im pripomínajú, že pri návrate musia precliť všetky nakúpené veci a musia sa vrátiť ešte dnes, lebo „výjazdná doložka“ im platí iba v tento deň. Poniektorí sa smejú, či bude aj osobná prehliadka. Iní žartujú, že sa už nemienia vrátiť. Vládne skvelá nálada. V skutočnosti si všetci uvedomujeme, že pred r. 1989 na smiech nikomu nebolo.

Prichádza staručký manželský pár. Nechcú povedať nič bližšie. „Prišli sme si to pripomenúť“. Áno, na prvý pohľad vidieť, že mali osobnú skúsenosť s bývalým komunistickým režimom.

Ale dôchodca Ľudovít si pochvaľuje, že Cyklomost postavili vlastne „iba pre neho“, využíva ho takmer každý deň, jazdí po ňom z rakúskej strany a späť na bicykli aj keď je v zime fujavica a veľká nádielka snehu.

Objavuje sa nová výpomoc na pečiatkovanie tlačív, pán starosta Dárius Krajčír. Rýchlo sa ujal svojej novej úlohy, usilovne pečiatkuje „doložku“ a rozdáva ju prichádzajúcim. Mnohí sa chcú s ním aj odfotiť. Niektorí sa zastavujú aj na dlhší rozhovor. A ľudia neustále prichádzajú, sú ich už čoraz väčšie zástupy. Na tlačivá si treba vystáť aj rad. Sú tu ľudia zo všetkých mestských častí, nechýba Ružinov, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka... Na otázku „Čo vás sem priviedlo, prečo ste sem prišli?“ – najčastejšie zaznieva odpoveď: Chcem(e) to vidieť. Chcem(e) si to pripomenúť. Veď je výročie, patrí sa spomenúť si.

Vietor vo vlasoch organizátorov i v pripravených tlačivách na stolíku spomienky neodvieva, ale naopak, prináša. Dve staršie dámy s paličkami majú slzy v očiach. Ani sa na nič nepýtame. Pomaly idú ďalej, síce za simulovanú hranicu, ale tentokrát už naozaj slobodne, po tridsiaty rok.

 

Zamyslenia nad príbehmi „narušiteľov hraníc“

Popoludní o 13.00 hodine čakajú na návštevníkov tri prednášky a kvíz o Nežnej revolúcii. Peter Mikle z Ústavu pamäti národa má pripravenú prezentáciu na tému cestovania do zahraničia pred novembrom 1989, ale nie je to len o faktoch, ktoré sú zhmotnené vo vtedajších pasoch, vo Vycestovacích doložkách a Colných a devízových prehláseniach, ale aj o kriminalizovaní osôb, obštrukciách a problémoch, ktoré ľudia zažívali, keď si podali žiadosť o vycestovanie na Západ.

Nasleduje veľmi ťažká téma o nevydarených útekoch cez hranicu. Podujal sa ju priblížiť Rastislav Šenkirik, vedúci Oddelenia kultúrnej infraštruktúry Úradu BSK. Sú to smutné príbehy „narušiteľov hraníc“. Vyše štyridsať skončilo tragicky. Prítomných sa dotkol zvlášť príbeh, ktorý sa udial  na hranici Bratislavy-Petržalky s Rakúskom. Obeťou Železnej opony sa tu v auguste 1986 stal Hartmut Tautz z bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Neľútostne ho roztrhali psy Pohraničnej stráže iba 20 metrov od hraničnej čiary. Osemnásťročný Hartmut túžil ako nadaný hudobník po tom, aby mohol uplatniť svoj talent v zahraničí.  Tak veľa, či tak málo?

 

Tretia prednáška, ktorú mal znova Peter Mikle z Ústavu pamäti národa, bola ilustráciou, ako sa niektorým ľuďom predsa len podarilo utiecť za pomoci rôznych trikov a šikovnosti.                                                                                                                  

Jednému mladému mužovi pomohla ukradnutá zelená „vetrieska“, ktorá oklamala pohraničníkov. Mysleli si, že vidia vozidlo svojich kolegov. Mliekari, rozvážajúci tovar do obchodov v Devíne a v DNV, zasa spoľahlivo poznali slabé miesta na hranici. Medzi vtedajšími dedinami sa nachádzal najužší „operačný priestor“, úspešne ho využili. Dvory domov, susediace s hraničným pásmom vo vzdialenosti do 20 m v Devíne, umožnili zasa útek celej jednej rodine i s dvomi deťmi. A, našťastie, nasledovali i ďalšie úspešné príbehy.

 

Kvíz o Nežnej

Organizačný tím pripravil desať malých milých hlavolamov z dejín Nežnej. Tí starší sa chytajú, mladší musia niekedy úporne rozmýšľať. Kde sa to udiala manifestácia študentov 17. novembra 1989, na Národní třídě alebo na Václavskom? Niektoré dilemy sú vtipné:  čiapka bola „budajka“ po Budajovi alebo „fidorka“ po Fedorovi Gálovi? Ale tie brady troch tvárí z tribún 1989 dali asi zabrať každému.

Popoludnie ponúka zopakovanie prednášok i kvízu ešte dvakrát aj pre ďalších návštevníkov. Záujem neupadá.

Nasleduje ukážka cvičených vlčiakov. Oficiálne s tým program nepočítal, ale našli sa nadšenci, ktorí urobili radosť mnohým návštevníkom slávnostného popoludnia, najmä však deťom. Vždy nás bude udivovať, čo všetko dokáže tento najvernejší priateľ človeka. Aké je však dôležité, aby bol každý pes vycvičený správne, aby sa už nikdy neopakovala taká hrôza, ako pri spomínanom nevydarenom úteku Hartmuta Tautza.

 

Most priateľstva naozaj spája                                                                                                                                                                                                                                                         

Cyklomost slobody  sa zapĺňa neuveriteľným tempom. Už po ňom kráča súvislá rieka ľudí v oboch smeroch. Je popoludnie niečo po 15.30 h. Prichádza predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, vydáva sa doprostred Cyklomosta. Tam už na neho a jeho sprievod čaká krajinský radca Dolného Rakúska, Martin Eichtinger. Odchádzajú na rakúsku stranu na malé, priam neformálne priateľské stretnutie a rozhovory. Pred 17.00 hodinou sa vracajú na slovenskú stranu, ale to už na nás všetkých zaľahla novembrová tma, ktorú osvetľuje iba ostré svetlo reflektora.

Nasledujú príhovory hlavných aktérov oficiálneho programu: prítomným sa prihovára predseda Bratislavského samosprávneho kraja, Juraj Droba, krajinský radca Dolného Rakúska, Martin Eichtinger predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, Ján Pálffy, starosta Devínskej Novej Vsi, Dárius Krajčír, Josef Reiter, starosta Engelhartsstettenu. Všetci vyzdvihnú skutočnosť, že na rozdiel od minulosti máme dnes slobodu a otvorené hranice, sami rozhodujeme o smerovaní svojich životov.

Postupne zaznieva 40 mien obetí Železnej opony, 40 dátumov narodenia, 40 tragických okolností a dátumov ich úmrtia na hraniciach bývalého socialistického Československa, dnes územie Slovenska. Patrili medzi nich nielen Slováci, ale aj občania poľskí, nemeckí i maďarskí. Za každým menom sa ozve výstrel na ich pamiatku. Vietor je nemilosrdný, ľadový, jeho poryvy udierajú do pietneho zhromaždenia. Tichý pochod k Pamätníku obetí Železnej opony v blízkosti Cyklomostu sa musí kvôli nemu obísť bez zažatých sviečok. Zástupcovia pietnej delegácie kladú k Pamätníku pamätné vence.

Končí sa slávnostný deň i slávnostný program. Zástup ľudí sa v tichosti rozchádza. Hlbšie si uvedomujeme, aký dar sme si vybojovali počas Nežnej revolúcie. V našej vlasti je nám dopriate užívať si slobodu i demokraciu naplno. Nezabudnime si ju vážiť. Nezabudnime si ju chrániť.

(red)

 

 

 

 

 

 

Ing. Monika Debnárová

vedúca mediálneho a tlačového oddelenia

Mestská časť Bratislava – Devínska Nová Ves

Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava 

Tel.: 02/60201438, GSM: 0905 418 507

e-mail: monika.debnarova@mudnv.sk

www.devinskanovaves.sk

 

 

www.devinskanovaves.sk

Právne upozornenie

Informácie, ktoré sú obsahom elektronickej správy môžu byť dôverné a  právne chránené.
Táto elektronická správa je určená výhradne adresátovi. Prístup akejkoľvek inej osoby k nej je neoprávnený. V prípade, že nie ste zamýšľaným adresátom tejto elektronickej správy, akékoľvek jej zverejnenie, kopírovanie, rozširovanie alebo akékoľvek rozhodnutie na jej základe je neoprávnené a môže byť považované za protiprávne.