Devínska Nová Ves
Dokončite nákup. Doprava je zdarma a doručenie do 10 dní.
Výprázdniť košík
V košíku máte v cene

Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi 10.10.

Archeológmi zdokumentované osady sa na území Devínskej Novej Vsi nachádzali už 4 000 rokov pred n. l. Toto územie v priebehu nasledujúcich storočí obývali viaceré kmene. Počiatkom nášho letopočtu tu žili Germáni i Rimania. V 5. storočí n. l. sem počas veľkého sťahovania národov začali prenikať Slovania. Chotár obce bol pravdepodobne centrom prvého slovanského štátu v strednej Európe – Samovej ríše.

Písomné zmienky o území od sútoku rieky Moravy a Dunaja nájdeme v análoch kláštora vo Fulde v Nemecku. Nachádzajú sa v statiach o boji Nemcov s Moravanmi v roku 855.

Prvou nepochybne doloženou písomnou zmienkou o Devínskej Novej Vsi je listina, v ktorej Ján Huňady, ako gubernátor kráľovstva, vydáva písomné poďakovanie mestu Bratislave za odolanie bratríckemu vojsku (českí žoldieri, ktorí boli profesionálnymi vojakmi a nechali sa najímať do cudzích vojenských služieb) na čele s Vankom. Vojsko využilo Huňadyho vojenskú zaneprázdnenosť, keď bojoval s Jiskrom pri Lučenci a ohrozilo Bratislavu. V listine ďakuje obyvateľom za ochranu mesta a zároveň im sľubuje pomoc v prípadnom budúcom ohrození. Listina bola spísaná 10. októbra 1451 v Novej Vsi (nepochybne išlo o dnešnú Devínsku Novú Ves, keďže Vanko so svojou družinou sídlili v Stupave a Marcheggu). Je uložená v archíve mesta Bratislavy.

V 15. storočí sa Devínska Nová Ves v písomnostiach nespomína. V roku 1552 je po prvýkrát zapísaná ako Horwath Wyfalw, v preklade Chorvátska Nová Ves. Bolo to obdobie, v ktorom chorvátske obyvateľstvo prevýšilo pôvodné.

Devínske panstvo nemalo v priebehu nasledujúcich rokov veľa zemepánov. V 16. storočí patrilo Bátoriovcom, ktorých rod vymrel po meči v roku 1605. Dcéra ich kastelána - Michala Bája, ktorý Devínske panstvo zveladil, si za muža zobrala Jána Kegleviča a ten mu vládol od roku 1605. Po ňom sa stal zemepánom Gabriel Betlém (1626), od ktorého panstvo prevzali Pálfiovci v roku 1643. Tí ho vlastnili až do konca 2. svetovej vojny.

Keď sa v roku 1955 európsky kontinent rozdelil ostnatým drôtom, železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morave. Dodnes tu nájdeme kúsok zátarás ostnatého drôtu, ktorý v súčasnosti slúži ako Múzeum železnej opony. V tomto období sa Devínska Nová Ves, ako aj ostatné pohraničné oblasti,  stala odsúdenou na zánik. Obyvatelia mali špeciálne identifikačné karty a ostatní potrebovali povolenie na vstup do pohraničných oblastí. V obciach ležiacich na hranici sa zámerne neinvestovalo do novej výstavby.

V roku 1972 takmer 90 % obyvateľov pracovalo v Bratislave a tak sa v 1. januára Devínska Nová Ves stala súčasťou Bratislavy - štvrtého obvodu.

Odber noviniek

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaný o aktuálnych novinkách raz za týždeň mailom.