Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi

Prvou písomnou zmienkou o Devínskej Novej Vsi je listina z 10. 10. 1451, v ktorej Ján Huňady ako gubernátor uhorského kráľovstva ďakuje  mestu Bratislava za to, že odolalo bratríckemu vojsku (českí žoldnieri). Listina je uložená v Archíve mesta Bratislavy. 

Archeológmi zdokumentované osady sa na území Devínskej Novej Vsi nachádzali už 4 000 rokov pred Kristom. Toto územie v priebehu nasledujúcich storočí obývali viaceré kmene.

Najdôležitejšie historické miľníky

  • Najstaršie osídlenie chotára Devínskej Novej Vsi je z obdobia mladšej doby kamennej, t. j. cca 2 tisíc rokov pred Kristom.  

  • Na prelome letopočtov sa na tomto území vystriedali viaceré kmene: Kelti, Germáni, Rimania.  (doplniť kresbou Kelta, Rimana a Germána)

  • Koncom 5. storočia a začiatkom 6. storočia prenikajú na toto územie Slovania.

  • V 7. storočí chotár obce je centrom prvého slovanského štátu v strednej Európe, Samovej ríše. 

  • V roku 1271 Český kráľ Přemysl Otakar II. prešiel mostom cez rieku Moravu v chotári Devínskej Novej Vsi, aby pre svoju manželku – dcéru uhorského kráľa Štefana V., získal sľúbené veno. Je to prvá zmienka o moste na tomto území. 

  • 10. októbra 1451 – najstaršia písomná zmienka, dokazujúca existenciu Devínskej Novej Vsi ako samostatnej dediny, sa nachádza v ďakovnej listine gubernátora Huňadyho Bratislave. 

  • 1540 začiatok chorvátskej kolonizácie Devínskej Novej Vsi. 

  • Chorvátska kolonizácia končí v 70. rokoch 16. storočia.

  • V roku 1552 je Devínska Nová Ves zapísaná ako Horwath Wyfalw, v preklade Chorvátska Nová Ves. Bolo to obdobie, v ktorom chorvátske obyvateľstvo prevýšilo to pôvodné. 

  • 1527 Devínske hradné panstvo získali Báthoryovci, ktorých rod vymrel po meči v roku 1605.

  • 1605 sa stal zemepánom devínskeho panstva Ján Keglevič, keď sa oženil s dcérou kastelána Bátoryovcov Michala Bája – Zuzanou. Michal Báj bol dlhoročným kastelánom na Devínskom hrade.  

  • V roku 1616 vznikla na hrade Devín vzbura proti Keglevičovi, nakoľko svojvoľne zvyšoval poddanské ťarchy a neuznával žiadne zaužívané práva.

  • Devínske hradné panstvo prevzali Pálffyovci v roku 1643. Tí ho vlastnili až do konca 2. svetovej vojny. 

  • v lete 1848 bola daná do prevádzky prvá železnica v Uhorsku. Jej trasa bola: Bratislava (Devínska Nová Ves) – Viedeň.

  • 28. augusta 1914 večer o 22. hodine v Devínskej Novej Vsi bubeník vyhlásil všeobecnú mobilizáciu (1. svetová vojna sa dotkla Devínskej Novej Vsi, dlhé súpravy vlakov dňom i nocou odvážali záložníkov na sústreďovacie miesta). 

  • Leto 1938 – manifestačné zhromaždenie mládeže Devínskej Novej Vsi pod heslom „Za obranu republiky“. Bolo to posledné verejné podujatie pred nástupom fašizmu.

  • 6. decembra 1944 – angloamerické lietadlá bombardovali DNV a to Kolóniu a Vŕšok. Pri bombardovaní zahynulo 14 ľudí, zničených a poškodených bolo 108 domov. Železničné zariadenie, ktoré bolo cieľom útoku, bolo poškodené iba málo. 

  • 6. apríla 1944 – vojaci Červenej armády vytlačili Nemcov z obce. Ustupujúca nemecká   armáda zničila drevený most cez Moravu, ďalej Marcheggský most nad riekou a Veľký most pri vstupe do terajších sídlisk Podhorské a Kostolné. Sovietski vojaci okamžite začali stavať pontónový most Pod vinohradmi a zriadili prievoz cez rieku Moravu Pri búdach.

  • V roku 1955 sa európsky kontinent rozdelil ostnatým drôtom, železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morave. 

  • v roku 1949 sa začalo s kolektivizáciu v poľnohospodárstve. Na dobrovoľnom základe mali vznikať väčšie poľnohospodárske celky.

  • 1971 – bol presťahovaný do Devínskej Novej Vsi nový národný podnik Bratislavské automobilové závody ako súčasť výrobnej hospodárskej jednotky Československé automobilové závody, generálne riaditeľstvo, Praha. 

  • V roku 1972 takmer  90 % obyvateľov pracovalo v Bratislave a tak sa v 1. januára Devínska Nová Ves stala súčasťou Bratislavy – štvrtého obvodu. Od prvého apríla bola zavedená Mestská hromadná doprava.